Tajomná reč čísel
Mágia čísel
Nasledujúcu tabuľku som objavil v knihe "Súdny deň už dávno nastal" od spisovateľa Erich von Däniken-a. Keď som tu tabuľku uvidel na chvíľku som zmeravel a vzápätí som si zakázal myslieť lebo v zlomku sekundy sa mojou mysľou prehnalo nespočetné množstvo čísel, geometrických obrazcov a nekonečné množstvo súvislostí a mne sa zdalo, že to žiaden mozog nemôže bez totálnej deštrukcie prežiť. Vtedy ku mne čísla doslova prehovorili. Po krátkej pauze, keď som si overil, že som po fyzickej aj duševnej stránke komplet v poriadku, dovolil som si pokračovať ale teraz už v spomalenom myslení a robil som si pri tom krátke poznámky lebo skleróze niet čo dôverovať.
Všetká hmota v nekonečnom priestore je v neustálom, rytmickom, pohybe. Každý rytmus je merateľný časomierou, ktorú zaznamenávame číslami a keďže rytmus je pohyb a pohyb je život, každý život je zaznamenaný v číslach.
Človek práve tak ako zvieratá či rastliny má svoj vnútorný rytmus, ktorý je prispôsobený rytmu zeme. Schopnosť prežitia na inej planéte je priamo závislá na prispôsobivosti organizmu na rytmus planéty.
Základnou časomierou, ktorou sa človek riadi je dĺžka jedného dňa, to je doba za ktorú sa zem otočí okolo vlastnej osy. Deň následne, delíme na dvanásť denných a dvanásť nočných hodín. Hodiny delíme na šesťdesiat minút a minútu na šesťdesiat sekúnd. Ďalšou dôležitou časomierou je rok. To je doba, za ktorú zem obehne okolo slnka. Aj tá doba je rozdelená na dvanásť mesiacov, päťdesiatdva týždňov, 365 a každý štvrtý rok na 366 dní.
Prečo je časomiera taká komplikovaná, prečo sa kružnica delí na dvanásť stupňov, ďalšia na šesťdesiat stupňov a v geometrii používame kružnice 360 stupňové. Už v škole som mal také nejasné tušenie, že za tými číslami sa niečo musí skrývať a preto sa používajú, namiesto desiatkovej sústavy, s ktorou by sa počítal čas oveľa jednoduchšie.
Čísla, ktoré sa nachádzajú na ľavej strane tabuľky pochádzajú z mýtických dôb Indie a hovoria len o tom akú dobu trvala určitá epocha čiže „ juga” ale čo sa v tej dobe dialo už nevysvetľuje. Zrejme to nebolo dôležité.
Na pravej strane tabuľky sa nachádzajú čísla, ktoré pochádzajú z Mezopotámie a uvádzajú nám, ktorý Sumerský boh a koľko rokov vládol svetu. Čo sa dialo za dobu panovania jednotlivých bohov sa tiež neuvádza. Možno ani to nebolo dôležité. Nuž čo potom mohlo byť na tom dôležité? Zrejme to budu len čísla, ktoré hovoria o určitom čase a zrejme tie nám môžu niečo dôležité povedať. Ale čo môže byť také dôležité v čase? Poďme sa na to pozrieť.
Kali juga trvala 432 000 rokov / - Anu vládol 43 200 rokov |
Kali juga trvala 360 000 rokov / - Enlil vládol 36 000 rokov |
Déva juga trvala 288 000 rokov / - Ea vládol 28 800 rokov |
Treta juga trvala 216 000 rokov / - Sin vládol 21 600 rokov |
Dvápara juga trvala 144 000 rokov / - Samas vládol 14 400 rokov |
Ak vynecháme nuly, na oboch stranách tabuľky vidíme rovnaké čísla. Mňa vzápätí napadlo, že ak tieto pravidelne sa meniace čísla vložíme do kružnice a spojíme priamkami, výsledkom bude pravidelný päťuholník. Takto nenápadne sme sa dostali do geometrie. Mohli by ste namietať, že predsa číslo 432 nepatrí do kružnice, ktorá má len 360 stupňov ale ak uvážime, že je presne o sedemdesiatdva stupne väčšie a číslo 72 v tabuľke chýba, môžeme ho na to prázdne miesto dať. Ale prečo 432? Toto číslo nám má naznačiť, že je potrebné postupovať v rytme čísla 72 síce v kružnici ale špirálovite.
Súčet čísel / 432+360+288+216+144=1 440/ nás privádza k výsledku, ktorý je totožný so súčtom minút jedného dňa, ktorý je rozdelený na dve dvanásťhodinové cykly, z ktorých každý cyklus má 720 minút. Hodina má šesťdesiat minút a minúta má šesťdesiat sekúnd. V jednej hodine tak máme 3 600 sekúnd, v dvanástich hodinách máme 43 200 sekúnd a v dvadsiatich štyroch hodinách máme 86 400 sekúnd. Tieto čísla už začínajú dávať zmysel.
Kráľ bohov Anu vládol svetu 43 200 rokov. Kým v jednom prípade sa jedná o roky, v druhom prípade sa jedná o minúty a sekundy ale v oboch prípadoch sa jedná o čas o podobné časové úseky. Zdá sa že tie čísla musia mať aj iný význam nie len časový ale to nech vás nevyvádza z miery, predbežne sa nebudeme pokúšať o preskoky v čase ale vstúpime do magického sveta čísel.
Všetko je v čase
Vezmime si teraz papier, tužku, uhlomer, pravítko, kružidlo a hodinky. Nakreslíme si kružnicu, na ktorej si pomocou uhlomeru označíme jednotlivé body podľa čísel z tabuľky teda čísla 144, 216, 288, 360, 432. Posledné číslo sa na uhlomere síce nevyskytuje ale je o sedemdesiatdva stupne väčšie ako číslo 360 tak ho na kružnicu v tomto bode pripíšeme a magická hra čísel môže začať.
Na hodinkách si nastavíme dvanástu hodinu. Otočme teraz ručičky o dve hodiny a dvadsaťštyri minút alebo radšej o stoštyridsaťštyri minút? Teraz si označíme na kružnici bod na ktorom sa nachádza veľká ručička a bod, kde sa nachádza malá ručička. Kým veľká ručička opísala dve plné kruhy a ešte časť dvadsiatich štyroch minút, malá sa posunula len o dvanásť minút. Na kružnici, ktorú sme si nakreslili sú to uhly 432 a 144.
Teraz posunieme hodinky znovu o stoštyridsaťštyri minút a poznačme si body na ktorých sa ručičky zastavili. Hodinky teraz ukazujú štyri hodiny a štyridsaťosem minút čiže, veľká ručička sa zastavila na 48-ej minúte a malá ručička na 24-ej minúte. Na nakreslenej kružnici sú to body 144 a 288. Teraz si vezmime pravítko a prepojíme čiarou body, ktoré označovali jednotlivé ručičky. To znamená že bod 432 a 144 spojíme čiarou a bod 144 a 288 tiež spojíme čiarou.
Ak postúpime ďalej o stoštyridsaťštyri minúty malá ručička sa zastaví na 36-ej minúte a veľká na 12-ej minúte. To znamená, že je sedem hodín a dvanásť minút. Teraz spojíme čiarou body 144 a 216 to sú body malej ručičky a bodmi veľkej ručičky sú 288 a 432 tie tiež spojíme priamkou.
Znovu postúpime o 144 minút bude teda deväť hodín a a tridsaťšesť minút. Teraz sa malá ručička dostala na úroveň štyridsať osem minút a veľká na úroveň tridsaťšesť minút. Nakreslíme teda čiaru medzi čísla 216 a 288 to je posun malej ručičky a čiaru medzi čísla 432 a 216 to je posun veľkej ručičky.
Zase posunieme hodinky o 144 minút a obe ručičky sa ocitli na dvanástke. Takže kreslíme čiaru malej ručičky medzi číslami 288 a 360 a čiaru veľkej ručičky rysujeme medzi číslami 216 a 360.
Teraz posunieme hodinky zase o 144 minút a dostaneme sa do východzieho bodu dvoch hodín a dvadsiatich štyroch minút. Už len doplníme čiary od bodu 360 po bod 432 a od 360 po bod 144.
Kým pomocou malej ručičky pri jednom obehu, teda za dvanásť hodín, sme vytvorili jedným ťahom päťuholník, pomocou veľkej ručičky po dvanástich obehoch sme vytvorili jedným ťahom päťramennú hviezdu. Ale tým to nekončí.
Číslo 432 zdanlivo dokončilo kružnicu ale v podstate pokračuje v špirále o kružnicu vyššie. O tom nás presvedčia nasledujúce čísla. 432 + 72 = 504 +72 = 576 + 72 = 648 +72 = 720 + 72 = 792 + 72 = 864 až v tomto bode sme dokončili posledný ťah tužkou teda až v treťom kruhu. Ale predbežne pokračujme v číslach. Číslo 864 nás doviedlo do tretej kružnici v špirále a keď ku nemu pridám dve zdanlivo dokončené kružnice vo forme núl dostanem sa k číslu 86 400 a to je počet sekúnd v dvadsiatich štyroch hodinách. Kto vlastne vymyslel hodinky? Džinisti – vyznávači jedného náboženstva Indie – tvrdia, že počítaniu času ako ho poznáme dnes ich naučili Bohovia. Dnes ich síce nazývame mimozemšťania ale na tom nezáleží. Kto bol učiteľom Bohov? O tom by sme mohli špekulovať do nekonečna. Pre nás je dôležité poznanie, že vesmír funguje presne podľa hodiniek, ktoré nám pomáhajú pri jeho poznávaní.
Čo vlastne vieme alebo nevieme o číslach?
V prvom rade vieme to, že máme deväť čísel, ktoré používame v desiatkovej sústave.
Máme jednotky, desiatky, stovky, tisícky atď. avšak základom sú stále jednotky, ktoré pomocou nuly zväčšujeme o desať,sto alebo tisíc násobok. Všimnime si, že tu už začína úradovať systém trojky t. j. jednoty, desiatky, stovky a dosť. Tisícka začína znovu ako jednotka pretože po nej nasleduje desaťtisíc-ka, stotisíc-ka a po nej už milión, ktorý možno zväčšiť na desať a sto miliónov ale potom už nasleduje miliarda atď. V každom štvrtom poradí nasleduje číslo s iným pomenovaním. Každé štvrté číslo môžeme považovať za jednotku. Ale ak sa vrátime do jedničiek zistíme že už v základnej desiatke sa nachádzajú tri desiatky. Skúste spočítať 1+2+3=6 ak pridáme +4=10 vynechajme nulu a ostane nám 1. pokračujme ďalej 1+5+6+7=19je to dvojčíslie a preto spočítame 1+9=10 zase škrtáme nulu pretože 1+0=1 takže namiesto sedmičky použijeme zase jednotku a počítame ďalej. 1+8+9+10=28 2+8=10 Ako vidíte do desiatich sa nám vtesnali tri desiatky. Alebo to chcete ináč? Poďme na to: 1+2=3+3=6+4=10+5=15+6=21+7=28+8=36+9=45+10=55
Pod-škrtnuté čísla spočítame a výsledkom je vždy desať a desiatka je vlastne bez nuly jednotka. Ale teraz pozor! Čísla z časomiery nás preniesli do geometrie. Čo sa stane keď ich prenesieme do hmotného sveta? Tak sledujte! Vymeníme čísla za guľôčky a poďme počítať. Jednička je jedna guľôčka, dvojka sú dve guľôčky, trojka tri a štvorka štyri guľôčky spolu tvoria počet desať. Teraz ponecháme nulu na mieste a postupujeme ďalej desiatkami čiže dvadsať, tridsať, štyridsať a spolu ich bude sto kusov v uzavretých desiatkach. K tomuto počtu sme sa dostali na úrovni sedmičky. Od sedmičky teda postupujeme stovkami a na desiatke sa dostaneme k počtu tisíc guľôčok. Ale od tisíc je vyššie desať tisíc a stotisíc. Vyššie je už milión, desať a sto miliónov. Potom je už miliarda a vždy to pokračuje v tomto rytme, v rytme nekonečnej špirály. Každé štvrté číslo uzatvára v sebe tri predošlé čísla. Prečo? No zrejme aj preto aby sme sa nad tým číslom zamysleli a potom uvidíme, že trojica hlavných Bohov sa vyskytuje vo viacerých náboženstvách včetne kresťanského trojjediného Boha. Žijeme v trojrozmernom priestore, Aj obyčajný atóm je iba trojjediný tvorí ho protón, elektrón a neutrón a to je základný prvok hmoty, z ktorého sa skladá celý vesmír, v ktorom tri objekty našej slnečnej sústavy Slnko, Mesiac a Zem tvoria nedeliteľný celok, pretože spolupráca týchto troch objektov v našej slnečnej sústave vytvára životné podmienky na Zemi. Dávno bolo povedané: „Čo je hore je aj dole“ takže pozrime sa na to zblízka v rytme času, ktorý nás preniesol do geometrie.
Rytmus času máme rozdelený do dvanástich častí. Zverokruh je rozdelený do dvanástich znamení. Rok je rozdelený do dvanástich mesiacov. Deň je rozdelený do dvanástich denných a dvanástich nočných hodín. Použime teda dvanástku a vložme do každej kružnice geometrické obrazce, ktoré nám vytvorila časomiera. Teraz ich spojíme do jedného celku podľa obrázku a otáčavým spôsobom vytvoríme z neho jeden celok čiže dvanásťsten-ný objekt. Čo nám to pripomína? Dvanásťsten je kryštalická podoba uhlíka. Uhlík je základným kameňom biologického života. Stačí pridať trošku hmoty na povrch a vznikne z neho guľa. Nakoľko stálice aj obežnice vo vesmíre majú guľovitý tvar môžeme si domyslieť, že základným stavebným kameňom nám známeho vesmíru je uhlík, ktorý je základným kameňom biologického života a je len logické, že sme neoddeliteľnou súčasťou nášho vesmíru a žijeme s ním spoločným životom.
V dávnej minulosti obývala našu Zem civilizácia, ktorá bola na omnoho vyššej úrovni ako je ta naša. Na základe svojich poznatkov postavili na Zemi niekoľko objektov, ktoré tu ostali do dnešnej doby, pretože ich postavili z obrovských kameňov. Vďaka tým stavbám v dnešnej dobe vieme, že sú postavené v geometricky presných bodoch, ktoré ak spojíme priamkami vytvoria dvanásť päťuholníkov. Tých základných bodov je dvadsať. Desať na severnej pologuli a desať na južnej.
Nemôžem tvrdiť, že tie stavby sa nachádzajú aj pod oceánmi ale ani to nevylučujem. Body sú určené presne. Vnútri každého päťuholníka sa nachádza päťramenná hviezda čoho dôkazom sú ďalšie stavby na súši. Projektant týchto stavieb musel vedieť o guľatosti Zeme a z určitosťou môžem tvrdiť, že to nebol zberač korienkov či plodov ani lovec mamutov ale bol to tvor omnoho inteligentnejší a dokonca ani v dnešnej dobe mu nesiahame ani po päty. A nazvite si ho ako chcete! Línie hviezdy v päťuholníku sú líniami, ktorými prúdi pozitívna energia. Líniami päťuholníku prúdi negatívna energia. Tie body sú vlastne križovatkou deviatich línii, z ktorých tri pohlcujú pozitívnu energiu a šesť línii pozitívnu energiu vyžaruje. Ak sa nachádzate na negatívnej línii buďte si istý, že sa vám batérie v telefóne či inom prístroji vybijú. Ale aj vaša energia sa stráca a stávate sa náchylný na rôzne choroby. V človeku totiž ako v súčasti Zeme a vesmíru prúdia tieto energie podobne a tento poznatok využíva akupunktúra.
Mesiac svojou príťažlivosťou spôsobuje príliv a odliv no nie len vodných plôch ale aj vzduchu. Nazývam to dychom Zeme. Príliv a odliv nastáva aj v každom živom organizme len si to akosi neuvedomujeme. Na Marse by mohol byť život len v prípade ak by vôkol neho krúžil Mesiac nášmu podobný. Tie dva balvany čo tam krúžia nie sú vhodnou náhradou. Je tu však predpoklad, že Mars mal svoj Mesiac nášmu podobný, o ktorý z určitých príčin prišiel a vtedy tam boli podmienky pre život ale s tým sa predbežne nemienim zapodievať. Životodarnou energiou je elektromagnetizmus, za ktorý vďačíme nášmu Slnku v súčinnosti s Mesiacom. Touto energiou Zem dobíja všetko živé tvorstvo. Na planétach ktoré nemajú elektromagnetizmus nemôže existovať podobný život ako je na Zemi.
Staré národy mali v úcte Slnko, Mesiac a Zem preto lebo vedeli, ži im vďačia za život. Naša „osvietená“ civilizácia považuje nebeské telesá za obyčajný zhluk bordelu, ktorý vznikol z veľkého tresku.
V podstate im tresčí iba v hlave lebo veľký tresk sa nekonal.
Tak isto ako ľudia a všetko živé na Zemi bolo vytvorené mimozemšťanmi nazývanými bohovia, tak isto aj naša slnečná sústava bola vytvorená podľa vzoru atómu ale chvíľku nám potrvá kým to pochopíme. Stvoritelia sú nášmu chápaniu príliš vzdialené bytosti.
Pre nás je dôležité vedieť to, že vesmír je živí tak, ako bunka v našom tele a riadi sa podobnými zákonitosťami.
Inač je toho v číslach napísané toľko, že na to jeden život nestačí. Tak ako to predpokladal autor Kabaly, v číslach je opísané stvorenie sveta od A do Z a ešte čosi naviac. Musel by som mať kopec spoločníkov aby som to zvládol prepísať do slov. Ako ste si všimli stupne v kružnici si rozumejú aj s časomierou aj s desiatkovou sústavou, pretože tvoria jeden celok jednu sústavu v ktorej sa pomocou geometrie môžeme bez problémov orientovať.
Nie je pravdou že človek vymyslel čísla lebo „na počiatku boli čísla až potom sa tvorilo“. Tí čo vesmírny život tvorili, bez čísel by to nezvládli. Kdeže je počiatok čísel keď sú staršie ako vesmír?
Bohovia ináč zvaný mimozemšťania veľmi dobre vedeli čo nám tu v číslach zanechali. Ale prečo práve v číslach, pretože slovami možno klamať ale číslami klamať nieje možné, pretože vás čísla z klamstva usvedčia. A práve preto „reč čísel je reč bohov“.